BALI PARADISE

Pôvod kávy: Bali

V roku 1980 v malej dedinke Ulian na Bali sa začala intenzívna výroba tejto skvelej kávy. Na ploche 90 hektárov, v priemernej nadmorskej výške 1200 m n. m., sa produkcii kávových zŕn odrody Arabica venuje na plný úväzok niekoľko desiatok rodín. Kávovníky rastú v ťažkom teréne pod tieňom pomarančovníkov. Poľnohospodári uplatňujú udržateľné pestovateľské postupy, podporujú biodiverzitu, recyklujú, kávová drť po spracovaní sa používa ako prírodné hnojivo. Kávové čerešne sú len ručne zbierané a vyberané podľa veľkosti a farby. Potom sa čerešne nechajú 32 hodín vo fermentačných nádržiach, aby sa dosiahol správny stupeň kyslosti. Nakoniec sa kávové zrná sušia na terase niekoľko dní na slnku. Homogenitu a výslednú kvalitu kávových zŕn dosahujú použitím tradičných metód.

O krásach Bali ste už iste počuli. Indonézsky ostrov, ktorého brehy obmýva Indický oceán, patrí k populárnym turistickým destináciám. Preslávil sa ako úchvatnou prírodou, tak nádhernými chrámami a bohatým kultúrnym životom. O dobrej káve sa ale v súvislosti s Bali píše oveľa menej. Poďme to napraviť.

Prvé plantáže kávovníkov arabských (Coffea arabica) sa okolo roku 1980 objavili v regióne Kintamani. Nepriviezli ich Holanďania, ako na iné indonézske ostrovy, ale obchodníci zo susedného Lomboku. Balijská kopcovitá krajina. bohatá sopečná pôda a tieň pomarančových hájov poskytli kríkom vynikajúce podmienky. V nadmorskej výške 1200 metrov začali miestni farmári žať kávu vynikajúcich parametrov. Hoci sa dnes káva na Bali pestuje aj inde, Kintamani zostáva hlavnou produkčnou oblasťou ostrova.

Poľnohospodári veľmi dbajú na udržiavanie harmónie, je to súčasťou ich filozofie Balinese Tri Hita Karana stavajúcej na rovnováhe medzi ľuďmi a Bohom, ľuďmi navzájom a ľuďmi a ich prostredím. Niet teda divu, že kávu pestujú v režime, ktorý západný svet pomenúva Fair Trade alebo organické poľnohospodárstvo.

Všetok zber je vykonávaný ručne a spracovanie zŕn, na rozdiel od ostatných indonézskych fariem, volia Balijci takzvanou mokrou metódou, teda premývaním. Zrelé plody najprv zbavia šupky a čiastočne aj dužiny, uvoľnené zrná vytriedia podľa farby a veľkosti a až potom ich nechávajú fermentovať v kvasných nádobách s vodou. Celý proces trvá 32 hodín, počas neho sa rozpustia zvyšky dužiny obaľujúcej semená a káva získava správnu kyslosť a arómu. Akonáhle je proces ukončený, rozprestrú farmári kávu na betónové terasy a niekoľko dní ju sušia na slnku.

Na záver slová kávového majstra Seniman Coffee Studio: “Káva z Bali spracovaná za mokra je oveľa jasnejšia a silnejšia ako iné kávy z regiónu… Určite má ovocné príchute, ktoré sa vyskytujú v kávach Java, Timor a Flores, ale má malú podobnosť s kávami Sulawesi alebo Sumatra, s výnimkou vzácnych káv z mokrého procesu pôvodov, ” uviedol Rodney Glick pre server vilondo.com.